Tentokrát som z môjho zoznamu prečítaných vecí vybral zosumarizovanie toho, ako fungujú spojené typy v TypeScript-e, ako v React-e naimplementovať návrhový vzor Strategy, ako urobiť globálny stav len pomocou hookov a nakoniec si dovolím malú predpoveď o tom, či nás čaká obdobie plné nových frameworkov pre React.

Dnes si prečítate, ako lepšie písať testy s Testing Library, k čomu je nástroj Testing Playground, že Vike už má v sebe čiastočnú podporu pre React Server Components, Remix a Vite je hotová vec a mali by ste plánovať upgrade. Nakoniec vám pri príležitosti vydania linuxovej verzie terminálu Warp dám zopár tipov aj na iné terminály a pri troche šťastia vás ukecám na vyskúšanie tmux-u.

Už niekoľko týždňov sa na internete objavujú vyjadrenia od známych aj menej známych používateľov React-u, v ktorých vyjadrujú svoju nespokojnosť s jeho stavom. Počet takýchto vyjadrení sa nedal ignorovať, takže sa mi v hlave prirodzene objavili otázky, či sa o React treba obávať a či prípadne nehľadať náhradu. V nasledujúcom texte sa dozviete, prečo sú teraz ľudia s React-tom nespokojní a k akej odpovedi na predchádzajúce otázky som sa dopracoval.

Pôvodne som tento článok (a snáď ním začínam celú sériu) chcel nazvať "Frontendové novinky". Potom som si uvedomil, že niektoré z tých "noviniek" nie sú tak úplne nové. Mal som totiž posledné mesiace menej času na sledovanie diania. To viete, človek občas musí riešiť aj také bežné veci, ako život mimo programovania, prácu, oddych alebo najnovšie aj chodiť hájiť demokraciu na námestia. Teraz som si však nejaký čas našiel, čo-to si prečítal a pozrel a povedal som si, že by nemusel byť zlý nápad to spísať. Tak som spísal a tu to máte.

Liskovej princíp zameniteľnosti je jediný zo SOLID princípov, ktorý je pomenovaný po nejakej osobe. Princíp formalizovala a prvýkrát o ňom hovorila americká vedkyňa Barbara Liskov a to ešte v roku 1987. Hoci sa všeobecne verí, že tento princíp popisuje dedičnosť v objektovo orientovanom programovaní, nie je to tak a venuje sa skôr podtypom všeobecne. Preto je platný aj pre iné, než len OOP jazyky, takže z jeho dodržiavania čerpáme benefity aj v JavaScripte a TypeScripte.

Open-Closed Principle je druhým zo SOLID princípov a ako taký je druhým najdôležitejším, ktorého by sme sa mali pri programovaní držať. V tomto článku sa dozvieme, o čom tento princíp hovorí a akým postupom krokov vieme dosiahnuť, že bude v našom kóde splnený.

SOLID princípy nám hovoria, ako by sme mali písať náš kód, aby bol ľahko rozširovateľný, čitateľný a udržiavateľný. Hoci tieto princípy boli definované pre podmienky OOP jazykov, tak v skutočnosti stoja na hlbších základoch a sú tak aplikovateľné aj v jazykoch, ktoré nie sú z rodiny OOP. Pokúsim sa tu v piatich článkoch ukázať, ako dodržiavať SOLID princípy v React aplikácii písanej v TypeScripte bez použitia tried.

Keď programujem, tak programujem v konzole. Okrem editora mám v jednej tmux session otvorených niekoľko ďalších tabov/okien pre projekt a v nich mám veci ako bežiaci dev server, pripojenie do databázy, shell v docker kontajneroch a pod. Skrátka, môže byť toho celkom dosť. Ale aj keby nebolo, tak by bola celkom otrava, keby som si túto session a jej rozloženie do tabov zakaždým spúšťal ručne. Tak som si namiesto toho napísal skripty.

Keď som bol mladý a sprostý, tak som svoj kód odsadzoval o dve medzery a nepoužíval prázdne riadky v tele funkcií, lebo sa mi páčilo ako je kód na husto. Mal som pocit, že produkovaním veľkých stien textu môj kód vyzerá veľmi hackersky. Zdalo sa mi, že to musí robiť dojem, lebo na prvý pohľad to vyzerá nezrozumiteľne, ale pritom ja(!) sa v tom dokážem vyznať.

Keď som pred dvoma týždňami točil video, kde som predstavoval tmux, tak som sľuboval, že urobím aj ďalšie video o jeho základnej konfigurácii. Vtedy som plánoval ukázať iba pár možností a nakoniec celý dizajn prenechať na Powerline. Medzičasom mi však Powerline začal prekážať, takže som si dizajn nakonfiguroval sám. V tomto článku vidíte výsledok.